Povinné čistenie obecných chodníkov. Skončí tento socialistický prežitok?
- Written by ObcanPO
- Published in Správy z médií
- 0 comments
Povinné čistenie obecných chodníkov. Skončí tento socialistický prežitok?Verejná ochrankyňa práv JUDr. Jana Dubovcová podala koncom minulého roka na Ústavný súd návrh na vyslovenie nesúladu niektorých ustanovení cestného zákona s viacerými medzinárodnými dohovormi ako aj samotnou Ústavou Slovenskej republiky.
Ktoré sú napadnuté ustanovenia?
Ombudsmanka považuje za protiústavné ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), a to konkrétne:
§ 9 ods. 2 zákona
Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.
Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
§ 9a ods. 4 zákona
Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.
Dedičstvo socialistického zriadenia poslanci nechceli zmeniť
Dubovcová vo svojom návrhu uvádza, že povinnosti, ktoré obsahujú napadnuté ustanovenia sa dostali do slovenského právneho poriadku ako dedičstvo socialistického spoločenského zriadenia, ktoré neposkytovalo prakticky žiadnu ochranu súkromnému vlastníctvu. Poukázala tiež na to, že už v auguste 2014 sa skupina poslancov snažila odstrániť tento protizákonný a protiústavný stav, a to tak, že závady v schodnosti chodníkov sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií, Národná rada SR však v septembri rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona po prvom čítaní.
Nútená a povinná práca
Ombudsmanka je toho názoru, že hroziaca sankcia/trest pre vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností podporuje stotožnenie napadnutej povinnosti s nútenou alebo povinnou prácou, ktorá sa vymáha pod hrozbou trestu a na ktorú sa nazývaná osoba neponúkla dobrovoľne, pričom túto odmieta ako Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a aj Dohovor o nútenej alebo povinnej práci.
K lopate aj s barlami
V návrhu, ktorý už leží na stole Ústavného súdu SR sa ďalej konštatuje, že ustanovenie povinnosti vlastníka nehnuteľnosti odstraňovať bez prieťahov závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom, teda okolnosťami, na ktoré nemá vplyv, nevyhnutne ovplyvňuje jeho súkromný a rodinný život. Aj keď sa poľadovica alebo sneh môže vyskytnúť iba v určitých ročných obdobiach, znečistenie môže kedykoľvek spôsobiť ktorýkoľvek užívateľ chodníka, ktorý je verejným priestorom. Význam uvedeného ďalej podčiarkuje aj zákonný príkaz „odstraňovať bez prieťahov“, t. j. bez odkladu, okamžite. Napadnuté ustanovenie tak vyžaduje podľa Dubovcovej od vlastníka priľahlej nehnuteľnosti, aby svoje súkromie prakticky 24 hodín denne a počas celého roka prispôsobil svojej schopnosti kedykoľvek (v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu) pristúpiť k odstraňovaniu určených závad v schodnosti chodníka.
„Ak si predstavíme, že uvedený právny stav sa vzťahuje na dotknutých majiteľov nehnuteľností bez ohľadu na ich zdravotný stav (prípadný pobyt v nemocnici), či na ich pracovné alebo iné rodinné povinnosti mimo miesta, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, musíme dospieť k záveru, že takto formulovaná povinnosť vlastníka priľahlej nehnuteľnosti, predstavuje zásah do jeho súkromného a rodinného života.“ uvádza v návrhu verejná ochrankyňa práv.
Nie je vlastník ako vlastník
Obmudsmanka ďalej argumentuje, že napadnuté ustanovenia cestného zákona „de facto“ aj „de iure“ rozdeľujú vlastníkov a užívateľov nehnuteľností na dve skupiny, pretože ustanovujú rozdielny režim povinností pre vlastníkov a zároveň užívateľov nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v súvisle zastavanom území a hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o fyzické alebo o právnické osoby, a pre vlastníkov a zároveň užívateľov nehnuteľností v súvisle zastavanom území, ktoré sa na takýchto miestach nenachádzajú.
Napadnuté ustanovenie § 9 ods. 2 druhej vety cestného zákona ustanovilo pre vlastníkov a užívateľov nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území a hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou povinnosť, ustanoveným spôsobom sa starať o nehnuteľnosti (chodníky), ktorých vlastníkom je niekto iný (obec). Práva a povinnosti takýchto vlastníkov nehnuteľností a vlastníka chodníku (obec), teda nemajú rovnaký obsah a ani rovnakú ochranu.
Zakladá sa nerovnosť obsahu vlastníckeho práva
"Vlastníci „priľahlých nehnuteľností“ by v demokratickom a právnom štáte nemali trpieť ujmu v nariadených nútených prácach či iných službách iba na tom základe, že sú vlastníci priľahlej nehnuteľnosti, ktorá je však od chodníka, ako vlastníctva iného subjektu, riadne oddelená, postavená na inej parcele, riadne vložená v katastri nehnuteľností a teda evidovaná ako oddelený predmet vlastníctva." konštatuje ombudsmanka
Ústava stanovuje výnimky zo zákazu nútených prác
Čl.18 Ústavy Slovenskej republiky
(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odňatia slobody,
b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,
c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,
d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných,
e) menšie obecné služby na základe zákona.
Ombudsmanka sa vo svojom návrhu taktiež podrobne venuje odôvodneniu, prečo povinnosť vlastníkov priľahlých nehnuteľností nemožno subsumovať ani pod jednu z výnimiek, ktoré ustanovuje Ústava SR v článku 18 ods. 2. Okrem iného uvádza, že opakujúca sa povinnosť majiteľa „priľahlej nehnuteľnosti“, ktorá trvá počas celého roka je zameraná na schodnosť chodníka a nie primárne na „ochranu života, zdravia alebo práv iných“ a nie je ju možné považovať ani za „menšiu obecnú službu“.
Zdroj: portal.concourt.sk
Last modified onpiatok, 10 jún 2016 22:29
Tagged under
Related items
- Školy nemajú ihrisko, ale malotraktorové kosačky za 5150,-€ na trávu si kupujú jedna radosť.
- PAUŠÁLNA STAROSTLIVOSŤ V OBLASTI OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV – zmluva po prevalení kauzy ZRUŠENÁ !
- Paušálna starostlivosť v oblasti ochrany osobných údajov za 5100 € pre jednu mestskú škôlku ?
- Hospodária školské zariadenia v Prešove v prospech detí ? Alebo sa nič nezmenilo a riaditeľ si účtuje za vymyslené doklady ?
- Psychopati medzi nami: politici, lekári riaditeľia i sudcovia. Chcú moc i obdiv
Latest from ObcanPO
- Vlastníci BD, Prešov majú ďalšie hlasovanie pod vedením Virtuálny správca budov, s.r.o.
- Ako by mohla vyzerať ZMLUVA O VÝKONE SPRÁVY
- S P R Á V A o činnosti správcu "Virtuálny správca budov"
- Predseda spoločenstva vs. Bytové družstvo – Bohovia alebo klamári ? Svidník ...
- Bytový dom na ul. Fraňa Kráľa 4,6,8 - pýcha Virtuálneho správcu už plesnivie.
