Zrušme info zákon, v podstate je zbytočný

Nebudem sa zapodievať oboma zákonmi. Zákon o verejnom obstarávaní je na samostatnú kapitolu. Postačí, ak sa zameriam na zákon o slobode informácií.

V poslednom čase nepochybne jedna z kľúčových agend pravicovej politickej scény. Kontrola verejnosťou, transparentnosť, odstránenie korupcie a korupčného správania... K tomu všetkému majú v dobrom slova zmysle napomôcť opatrenia, ktorými sú povinné zverejňovanie zmlúv, povinné zverejňovanie faktúr a objednávok, verejná kontrola s nakladaním majetku štátu, obce, miest i cez info zákon a info žiadosti, transparentné verejné obstarávania a podobne. Zámer a úmysel je nepochybne dobrý. O potrebe takýchto krokov nemožno pochybovať. Ibaže... Reči sa hovoria, chlieb sa je... Realita je trochu iná. Kde teda súdruhovia z NDR urobili chybu?

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je zo 17.mája 2000, kedy sa Národná rada SR uzniesla na zákone, ktorý upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Na základe tohto zákona sa ktokoľvek, každá osoba, každý môže domáhať sprístupnenia informácií, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. Zákon takisto presne stanovuje, kto je povinnou osobou a od koho je možné informácie žiadať. Jedná sa najmä o štát, štátne organizácie, inštitúcie, obce, mestá, ich inštitúcie, organizácie a mnoho ďalších subjektov.

Zákon bol založený na princípe – Čo nie je tajné, je verejné. To znamená, že všetky informácie musia byť sprístupnené, zverejnené, okrem tých, ktoré sú zo sprístupňovania a zverejňovania zákonom vylúčené. Stačí tak málo. Chcem niečo vedieť, niečo si overiť, potrebujem informáciu? Napíšem žiadosť, zašlem povinnej osobe a informáciu dostanem. Ibaže prax je iná a i moje skúsenosti s touto agendou sú o niečom inom.

Podelím sa s Vami, v podstate o tipy, ako je možné nedodržiavať zákon alebo sa mu vyhnúť. I keď musím povedať a uznať, že v mnohých prípadoch sa tak deje naozaj veľmi úsmevným spôsobom, povinné osoby pri odmietnutí sprístupnenia informácie mnohokrát pracujú s veľkou dávkou originality, hraničiacou až s bizarnosťou či groteskou... Pretože nie všetkým inštitúciám nie je zrejmý princíp tohto zákona a nie všetky vedia, či chcú vedieť, že sa informácie musia sprístupňovať, ak tomu nebráni zákonná prekážka.

Studnicou príkladov je množstvo štátnych orgánov, organizácií, inštitúcií. Napríklad rôzne prezentované tlačové besedy jednotlivých predstaviteľov štátu a štátnych inštitúcií, na ktorých mnohokrát odznejú z úst toho ktorého predstaviteľa často krát veľmi zaujímavé informácie a tvrdenia. ...Vieme preukázateľne, že sa jedná o prípad, kedy zo strany dotyčného došlo k porušeniu zákona a preto sme sa rozhodli... Ide o stratu niekoľko miliónov eur, za ktoré je zodpovedná... Po mnohých rokovaniach sme dospeli k vzájomnej dohode, podstatou ktorej je i záväzok druhej strany vyplatiť sumu... Keď sa však na tieto ich vyjadrenia konkrétne spýtate, resp. keď neskôr žiadosťou požiadate o sprístupnenie informácií, na základe čoho daná osoba tvrdí deklarované, aby ste si pravdivosť takýchto informácií overili, teda k akému porušeniu zákona došlo, o aké porušenie sa jedná, čím je toto porušenie preukázané, prečo je za stratu miliónov zodpovedná práve tá osoba, o ktorej je to tvrdené, ako k strate došlo, o aké rokovania sa jednalo, k akej vzájomnej dohode sa dospelo, o akú vyplatenú sumu sa jednalo, dotyčný úrad či organizácia vám sprístupní nasledovnú odpoveď: XY túto skutočnosť nikdy nedeklaroval. Čo na tom, že si v zázname spravodajskej televízie pozriete ešte raz záznam z tlačovky, či ste sa náhodou pri formulovaní otázky nepomýlili a zistíte, že nie, nepomýlili, sama osoba XY to pred všetkými do médií povedala??? Odpoveďou na otázku je neodškriepiteľné – XY túto skutočnosť nikdy nedeklaroval... Chyba je zrejme vo vašom prijímači...

Alebo. Na inú otázku, ktorá sa takisto dotýka určitej prezentovanej tlačovej besedy – podotýkam, že s opytovanou témou a otázkou uskutočnená iba jedna jediná tlačovka – na otázku: prečo subjekt XY nevyvodil voči predsedovi riadne konzekvencie, na základe jeho porušovania pravidiel a povinností v zmysle zákona, odpoveďou povinnej osoby je : v roku 2011 bolo niekoľko tlačových besied subjektu XY. Otázka je preto nekonkrétna. A hotovo. Vybavené, sprístupnené... Treba podotknúť, že v prípade ak sa jedná o nekonkrétnu, nejasnú, či nezrozumiteľnú otázku, resp. žiadosť o sprístupnenie informácie, vyplýva zo zákona povinnej osobe povinnosť vyzvať žiadateľa na doplnenie svojej žiadosti s poučením, ako má žiadosť doplniť, spresniť, ujasniť. To znamená, že takýto prístup povinnej osoby odporuje zákonnému postupu. Ale na to sme si už za tie roky zvykli, však áno...

Ešte krajšie vyznievajú rôzne rozhodnutia povinných osôb o odmietnutí sprístupnenia požadovaných informácií, z dôvodu napr.: osoba XY nemá povinnosť zdôvodňovať svoje rozhodnutia, ktoré vydá v rozsahu zákonom stanovenej osobnej kompetencie. Ak osoba XY prejaví vôľu, je to jeho právo, nie povinnosť... Páni, skoro ako za čias panovania Ľudovíta XIV! Bohužiaľ však, štátne orgány, organizácie a inštitúcie nie sú kráľ Slnko... Pardon, opravujem, čo som napísala. Našťastie... nie sú kráľ Slnko...

Najčastejšie sa štátne inštitúcie vyviňujú z povinnosti sprístupňovať informácie obligatórnou frázou o tom, že požadované informácie nemajú k dispozícií a tak ich nemôžu sprístupniť. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, ak by sa nejednalo o informácie o ich hospodárení, o ich hospodárskych výsledkoch, o účtovných operáciách, o inventarizácií majetku, informácie o predaji či nájme majetku, o vyplatení odmien, prémií a pod. Veru, niektorí sú na tom naozaj biedne, ak nevedia, či niečo predali alebo prenajali, či vyplatili odmeny, či nevyplatili a ako hospodárili... Neviem si predstaviť súkromnú firmu, ako môže viesť svoje účtovníctvo a ako hospodári, ak nemá vyhotovené výkazy, audity, účtovné výstupy, ak nemá plány nákupu materiálu a pod. Vidíte, ale štátne firmy to vedia aj bez toho. Pretože takéto informácie veruže oni nemajú k dispozícií...

Najzábavnejšia je asi odpoveď jednej štátnej organizácie. Tá na väčšinu žiadostí o informácie typu: Prečo nakúpili tovar od firmy ABC za oveľa vyššiu sumu, ak za taký istý tovar ponúka firma XXX sumu niekoľkonásobne nižšiu, Prečo vyplatila inštitúcia odmeny svojim vedúcim zamestnancom, keď na ne nemali nárok, odpovedá rozhodnutiami o odmietnutí sprístupnenia informácií z dôvodu: Po preskúmaní žiadosti žiadateľa, povinná osoba dospela k záveru, že informácie formulované v otázkach žiadateľa nemá k dispozícií. Žiadateľ požaduje sprístupnenie informácií prečo povinná osoba vykonala určitú činnosť určitým spôsobom. Povinná osoba nemôže a nevie odpovedať na otázky: Prečo?

Takže, priatelia, ak sa budete nabudúce chcieť spýtať niekoho napr. - Prečo si nezaplatil to a to, Prečo si nakúpil drahšie? Prečo nezverejňuješ faktúry a objednávky, ak to ukladá zákon? – nezabúdajte na to, že nie je možné odpovedať na otázku Prečo? Skúste ju preformulovať takto: Z akého dôvodu si nezaplatil to a to, Z akého dôvodu si nakúpil drahšie? A možno sa dočkáte odpovede. A možno i nie, pretože keď som to skúsila ja, odpoveď pre istotu neprišla žiadna... Ani sprístupnenie, ani rozhodnutie. Nič. Veď i to sa dá. Hrať sa na mŕtveho brouka...

A tu sa dostávame k ďalšiemu veľmi častému problému. Povinné osoby jednoducho vôbec nereagujú na žiadosti. Zašlete im žiadosť, vyčkáte zákonnú lehotu a nič. Nepríde ani odpoveď, ani žiadne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií. Pričom je to zo zákona povinnosť povinnej osoby. V prípade, ak informáciu nesprístupní, aj keď iba čiastočne, je povinná vydať rozhodnutie, ktorým odmietla sprístupniť požadovanú informáciu. Ibaže i sám zákonodarca akoby takéto správanie sa povinných subjektov očakával a preto je i v zákone upravené, že ak žiadateľ nedostane sprístupnenú informáciu a ani rozhodnutie, má sa za to, že mu bolo doručené tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení, voči ktorému má právo sa odvolať.

OK. Odvoláme sa. Čo nasleduje? Nič... Najčastejšie je odvolacím orgánom ústredný orgán štátnej správy. V prípade jedného ministerstva sú všetky odvolania zamietnuté a je uvedené strohé – povinná osoba konala zákonným spôsobom, informácie sprístupnila (aj keď sa odvolávame práve na to, že ich nesprístupnila) a preto je rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia... Rozhodnutia bez odôvodnenia, bez zákonom stanovených a požadovaných prvkov, kritérií, podmienok, po zákonných lehotách... A keďže rozhodnutie ministerstva je konečné, môžete sa sťažovať akurát tak na lampáreň.

I keď nie je tomu celkom tak. Sťažovať sa môžete. Poopravím terminus technicus slovíčka - nie sťažovať. Môžete podať podnet na prokuratúru na nezákonné rozhodnutie správneho orgánu. Môžete podať žalobu na súd a domáhať sa sprístupnenia informácií súdnou cestou (to je však možné iba od účinnosti novely O.s.p., ktorá platí iba od začiatku tohto roka). Môžete podať podnet na priestupkové konanie, pretože v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám ide o priestupok. Ibaže ... Vo všetkých prípadoch dosiahnete iba to, že prokuratúra váš podnet prijme a stotožní sa s tým, že rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie je nezákonné. A pri obrovskom, obrovskom šťastí a zhode náhod, toto rozhodnutie bude zrušené. K info sa však nedostanete. Takisto pri obrovskom, obrovskom šťastí a zhode náhod a mnohých prejdených mesiacoch, sa obvodný úrad dopracuje k tomu, že obvineného z priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, uzná vinným a uloží mu nanajvýš 50 € pokutu. Avšak ... K požadovanej info sa nedostanete... Takisto vieme, ako dlho pracujú naše nezávislé súdy...

Dopracovať sa k sprístupneniu informácie, odpovedi na zaslanú otázku, je veľakrát v našich zemepisných šírkach obtiažne, niekedy priam nemožné... Čo by túto zlú poveternostnú situáciu v našich informáciách mohlo zmeniť? Neviem... Zákon je síce postavený na povinnostiach, avšak za ich nesplnenie nehrozia žiadne sankcie. Príkladom je i najnovšie povinné zverejňovanie faktúr a objednávok. Koľko je takých subjektov, ktoré ich jednoducho nezverejňujú... A zverejňovať ani nebudú. Lebo im za to nehrozí žiadna relevantná sankcia. Akurát tak môže byť zodpovedná osoba obvinená z priestupku a dostať pokutu. Možno až 30 € ...

Takže... takže sa dostávam späť na začiatok. Späť k tomu, že i keď zákon ukladá povinnosti a tieto povinnosti sú povinné dotknuté osoby dodržiavať, i keď zákon priznáva práva a tieto práva si môžete uplatňovať, tak v podstate v tejto veci neexistujú žiadne vynutiteľné povinnosti, a žiadne vynutiteľné práva. V podstate je tento zákon zbytočný...

JUDr. Monika Kiklicová najpravo-sk