ZMLUVA O VÝKONE SPRÁVY - ktorú sa preštudovaní ale hlavne podpísaní sa snaží správca po rokoch zrušiť a nahradiť vlastnou zmluvou. 
E-SHOPY A VRÁTENIE TOVARU BEZ UDANIA DÔVODU
Žaloba na zrušenie hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov – ako uspieť ? 
Ochranná známka Európskej únie platí vo všetkých 28 krajinách Európskej únie
Metodický pokyn k vráteniu správneho poplatku alebo preplatku poplatku podľa § 10 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
Častou otázkou v súvislosti s korupciou je vymedzenie pojmu „úplatok a iná nenáležitá výhoda“.
Za úplatok treba považovať neoprávnenú výhodu spočívajúcu v priamom majetkovom prospechu alebo iné zvýhodnenie, ktoré sa poskytne podplatenej osobe, alebo ktoré sa má poskytnúť podplácanej osobe, alebo s jej súhlasom inej osobe a na ktoré táto, ani iná osoba nemá nárok. Úplatok môže spočívať buď v priamom majetkovom prospechu (v peniazoch, v naturálnom plnení), alebo vo výhodách iného druhu (napr. vzájomná protislužba, pridelenie bytu, zákazky, odmeny ...). Prostriedkom úplatku môže byť aj prospech, ktorý nemá majetkovú hodnotu (napr. lepšia vyhliadka pre kariérny postup, uprednostnenie pred inými...).
Všeobecne informácie:
Kto môže žiadať o informácie?
Oblasť poskytovania informácií upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení (infozákon). O informáciu môže žiadať "každý", tzn. všetky fyzické aj právnické osoby, či sú občanmi SR alebo cudzincami.
Akýkoľvek žiadateľ môže žiadať o informácie všetky subjekty povinné poskytovať informácie podľa infozákona, pričom daný subjekt je povinný poskytnúť informáciu bez toho, aby žiadateľ musel uviesť dôvod, pre ktorý informáciu žiada.
28. Jún. 2011 V pripomienkovom konaní je práve novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Namiesto posilnenia vymáhateľnosti informácií pre občanov však mnohé ministerstvá a úrady požadujú výrazné oslabenie infozákona. Združenie VIA IURIS upozorňuje, že pokiaľ prejdú niektoré pripomienky, bude to znamenať veľký krok späť a výrazné oslabenie práva občanov aj novinárov na informácie.
Novela infozákona je príležitosťou na zlepšenie vymáhateľnosti informácií pre občanov a odstránenie obštrukcií úradov. Mnohé úrady však práve naopak požadujú výrazné oslabenie infozákona a práva na informácie. Ministerstvá a úrady napríklad navrhujú možnosť trestať občanov za podanie žiadosti o informácie pokutou až do výšky 1650 eur, navrhujú zrušenie sankcií pre úradníkov za porušenie infozákona, navrhujú, aby akciové spoločnosti v ktorých má štát väčšinu, neboli povinné informovať o svojom hospodárení, navrhujú neúmerné predĺženie lehôt na vybavenie žiadostí o informácie, navrhujú viaceré vágne ustanovenia,
Rady pre spotrebiteľov pri nákupe prostredníctvom zľavových kupónov
Ešte pred rozhodnutím, využiť možnosť jedno alebo viac úrovňového sieťového predaja prostredníctvom zľavových kupónov, má každý spotrebiteľ možnosť:
• overiť adresu a sídlo predajcu - zľavového portálu, ako aj predajcu výrobku, resp. poskytovateľa služby (POZOR: prenajímatelia domén s koncovkou „.sk", môžu byť aj zo zahraničia);
• prečítať všeobecné obchodné podmienky zľavového portálu a všeobecné obchodné podmienky predajcu výrobku, resp. poskytovateľa služby;
• veľmi dôsledne zvážiť akékoľvek platby vopred;
• vyhľadať referencie o zľavovom portáli a o predajcovi výrobku, resp. poskytovateľovi služby, o ich serióznosti, čestnosti..., napríklad z diskusných fór;
• prečítať názory a skúsenosti iných spotrebiteľov na zľavový portál, na predajcu výrobku, resp. poskytovateľa služby.
Odporúčame Vám pozrieť relácie STV - Fokus ohľadom témy Korupcia – verzus Sprístupňovanie informácii - Info zákon 211/2000 :
Kalifornský súd rozhodol, že prevádzkovatelia webových stránok nie sú zodpovední za obsah prevzatý z iných zdrojov.
Ďalej tak rozšíril ochranu, akú požívajú správcovia diskusných fór či komunitných stránok. Zároveň poklesla možnosť vymáhať vzniknuté škody.
Budú mať internetoví právnici menej práce?
Zákon č. 230 Zbierky zákonov USA určuje politiku zodpovednosti za uverejnenie urážlivého obsahu. Najmä chráni správcov obsahu, ktorý vytvárajú tretie strany.
Keď v roku 2010 predstavila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská návrh zákona, ktorý súdom prikazoval zverejňovať súdne rozhodnutia hlavnými cieľmi bolo zvýšenie transparentnosti, predvídateľnosť rozhodovania súdov a vyššia kvalita rozhodovania. Zákon sa stal účinným 1.mája 2011 a jeho pozitívne dôsledky už možno vidieť.
Keď napríklad Ján Slota nezastavil policajtom a odmietol fúkať SME aj vďaka zverejneným rozhodnutiam zistilo, že v podobných prípadoch postupovali zodpovedné orgány inak ako v tom Slotovom.
Zverejnené rozhodnutia tiež môžu poslúžiť akademickej obci, advokátom, alebo bežným ľuďom, ktorých zaujíma ako súdy rozhodujú v určitých prípadoch.
