Prihlásiť sa

Všetko o zákone č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám

Všeobecne informácie: 

Kto môže žiadať o informácie?
Oblasť poskytovania informácií upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení (infozákon). O informáciu môže žiadať "každý", tzn. všetky fyzické aj právnické osoby, či sú občanmi SR alebo cudzincami.
Akýkoľvek žiadateľ môže žiadať o informácie všetky subjekty povinné poskytovať informácie podľa infozákona, pričom daný subjekt je povinný poskytnúť informáciu bez toho, aby žiadateľ musel uviesť dôvod, pre ktorý informáciu žiada.

Ktorý úrad je povinný mi požadovanú informáciu poskytnúť?
Podľa zákona majú povinnosť poskytovať informácie štátne orgány, obce (mestá), právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. (príklady povinných osôb: NRSR, ministerstvá, krajské a obvodné úrady, daňové úrady, súdy, prokuratúra, Narodná banka Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad, Sociálna poisťovňa, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Fond národného majetku, Verejné vysoké školy, štátne školy a pod.). Väčšina týchto tzv. povinných osôb má povinnosť poskytovať informácie v plnom rozsahu (teda všetky informácie, ktoré majú k dispozícii) s určitými výnimkami, niektoré naopak poskytujú len informácie v obmedzenom rozsahu (napr. obchodné spoločnosti, či štátne podniky sprístupňujú len informácie týkajúce sa hospodárenia s verejnými prostriedkami, hospodárenia s majetkom štátu, obce, vyšších územných celkov a pod). Keďže povinná osoba má sprístupňovať informácie ako celok, je potrebné pre efektívne garantovanie práva na informácie, aby bola určená v danej inštitúcii osoba, ktorá má v náplni práce zabezpečenie prístupu k informáciám na základe infozákona.

Môžu mi oznámiť, že požadovanú informáciu nedostanem?
Základným princípom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je známa veta "čo nie je tajné, je verejné". To znamená, že akákoľvek informácia, ktorej zverejnenie právne predpisy výslovne nevylučujú (nezakazujú) a ktorú má povinná osoba k dispozícii (ide o informácie, ktoré pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába), je verejne prístupná.
Zákon tiež vymedzuje informácie, ktoré sú osobitne chránené, a preto ich nie je možné sprístupniť. Ide napr. o utajované skutočnosti, rôzne tajomstvá (bankové, daňové, obchodné) a pod. Zákon ale vymedzuje určité výnimky, kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj tieto informácie, ktoré sú inak chránené. Ide konkrétne o výnimku z ochrany osobných údajov (nemožnosť uplatnenia ochrany osobných údajov napr. pri platoch alebo odmenách volených funkcionárov alebo vedúcich zamestnancov verejnej správy) alebo výnimku z ochrany obchodného tajomstva (nemožnosť uplatnenia ochrany obchodného tajomstva napr. pri informáciách týkajúcich sa používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu či majetkom obce).

Ako mám postupovať keď potrebujem od nejakého úradu informáciu?
Zákon určuje dva spôsoby zverejňovania informácií. Jedným je sprístupnenie informácie na základe žiadosti o informáciu a druhým je tzv. aktívne zverejňovanie, kedy musí povinná osoba zverejniť informácie bez toho, aby ju o to niekto vopred požiadal.
Podaním žiadosti o informáciu sa začína správne konanie o sprístupnení informácie. Žiadosť je možné podať nielen písomne (listom), ústne, faxom, elektronickou poštou (e-mailom), ale aj inými spôsobmi, ktoré sú pre povinnú osobu technicky vykonateľné (napr. telefonicky). Zo žiadosti o informáciu musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, kto ju podáva a jeho adresa, ktoré informácie sa majú sprístupniť a akým spôsobom. Zo zákona teda vyplývajú tieto náležitosti, ktoré musí mať každá žiadosť. Ak by žiadosť niektorú z požadovaných náležitostí nemala, povinná osoba musí o tom žiadateľa informovať a vyzvať ho na doplnenie.
V rámci tzv. aktívneho zverejňovania povinné osoby zverejňujú informácie ako napr. spôsob riadenia, kompetencie, organizačnú štruktúru inštitúcií, ďalej informáciu, kde možno podať sťažnosť, či podnet, a pod. Povinné osoby musia tieto informácie zverejňovať na verejne prístupnom mieste vo svojom sídle a na všetkých svojich pracoviskách. Povinné osoby musia tieto základné informácie zverejňovať aj na internete, s výnimkou menších obcí. Hoci zákon neukladá všetkým obciam povinnosť zverejňovať informácie na internete, obce môžu z vlastnej iniciatívy informovať občanov aj prostredníctvom internetových stránok.

Podal som si žiadosť o poskytnutie informácie. Ako bude úrad podľa zákona postupovať?
Ak došlo k podaniu žiadosti, ktorá aj po formálnej stránke spĺňa požiadavky zákona, (náležitosti) úrad - povinná osoba ju musí posúdiť a má nasledujúce možnosti ako ďalej postupovať. Ak má informáciu k dispozícii a môže ju podľa zákona sprístupniť, sprístupní ju spôsobom ako v žiadosti navrhoval žiadateľ, Ak by to nebolo možné povinná osoba sa musí so žiadateľom dohodnúť, ako inak bude informácia sprístupnená. Ak požadovanú informáciu k dispozícii nemá, postúpi ju tej povinnej osobe, o ktorej vie, že také informácie k dispozícii má. Pokiaľ povinná osoba informáciami nedisponuje alebo nevie kto ich môže mať, vydá písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Ak zo žiadosti vyplynie, že požadovaná informácia je zverejnená, povinná osoba oznámi žiadateľovi, kde môže takúto informáciu vyhľadať. Pokiaľ by žiadateľ stále trval na poskytnutí informácie, povinná osoba mu ju sprístupní. Ak však povinná osoba v zákonom stanovenej lehote neurobí nič, tzn. ani nesprístupní informáciu, ani nevydá rozhodnutie o nesprístupnení, ide o tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré znamená, že povinná osoba informáciu nesprístupnila. Proti takémuto fiktívnemu rozhodnutiu sa žiadateľ môže odvolať.

V dnešných časoch treba platiť za všetko. Koľko zaplatím za informáciu, ktorú potrebujem?
Za samotné sprístupnené informácie alebo za prácu pri vybavovaní žiadostí o informácie sa neplatí. Žiadateľ o informácie je však povinný uhradiť materiálne náklady (napr. cena spotrebovaného papiera, obálky, diskety, poštovné a pod.). Podrobnosti o úhrade nákladov za sprístupnenie informácií určuje vyhláška Ministerstva financií SR č. 481/2000 Z. z. o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií. Povinná osoba môže zaplatenie úhrady nákladov odpustiť. Tento postup sa široko využíva najmä v prípadoch, v ktorých výška úhrady nákladov dosahuje nízku sumu. To či za požadovanú informáciu žiadateľ zaplatí a koľko, musí uviesť daná povinná osoba, pričom táto povinnosť je jednou z jej základných informačných povinností.

Ako dlho budem na informáciu čakať?
Povinná osoba má zo zákona povinnosť vybaviť vec bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 8 pracovných dní od podania žiadosti. Lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť nasledujúci pracovný deň odo dňa doručenia žiadosti. Predĺžiť lehotu na vybavenie informácie je možné len zo závažných dôvodov. Napríklad takýmto dôvodom je vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste ako je sídlo povinnej osoby. Lehotu možno predĺžiť najviac o 8 pracovných dní. Maximálna lehota na vybavenie žiadosti je teda 16 pracovných dní. Vybavením žiadosti sa rozumie sprístupnenie informácie v zákonom stanovenej lehote alebo vydanie písomného rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Povinná osoby poskytne informácie žiadateľovi jedným zo spôsobov uvedených v zákone: odoslanie poštou, faxom, emailom, oznámenie telefonicky alebo osobne. Písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácie vydáva povinná osoba, ak žiadateľovi nesprístupní úplne všetky požadované informácie. V takomto prípade nestačí, ak povinná osoba oznámi žiadateľovi nesprístupnenie informácie napr. telefonicky alebo emailom. Je potrebné písomné rozhodnutie, ktoré sa žiadateľovi doručuje do vlastných rúk a ktoré musí obsahovať zákonom požadované náležitosti (sú nimi najmä: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní). Za rozhodnutie možno považovať aj list, z obsahu ktorého je zrejmé, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Avšak aj takéto rozhodnutie - list musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Inak je možné, že po podaní odvolania bude preskúmané a už len pre takzvané formálne nedostatky zrušené.

Nedostal som požadovanú informáciu a potrebujem ju.
Proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie je možné podať opravný prostriedok (odvolanie), a to do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodovala o žiadosti a tá ho postúpi odvolaciemu orgánu. Odvolanie je potrebné podať písomne a vlastnoručne podpísať. Lehota 15 dní je dodržaná, ak je odvolanie aj v 15. deň podané v podateľni povinnej osoby alebo dané na poštovú prepravu. V prípade, ak žiadateľ disponuje zaručeným elektronickým podpisom je možné podať ho aj mailom. Ak sa odvolanie podáva faxom, je potrebné ho do 3 dní doplniť u povinnej osoby písomne alebo ústne do zápisnice. Z odvolania by malo byť zrejmé: kto ho podáva, proti akému rozhodnutiu smeruje (identifikovať spisovou značkou, číslom konania...) a odporúča sa uviesť odôvodnenie - prečo sa odvolanie podáva. Odvolací orgán je však povinný preskúmať celý prípad, nie len dôvody v odvolaní. Ak sa opravný prostriedok podáva priamo na súd, je potrebné uviesť konkrétne dôvody, prečo žiadateľ považuje rozhodnutie za nezákonné. O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán povinnej osoby (napr. proti rozhodnutiu obvodného úradu rozhoduje krajský úrad, proti rozhodnutiu obecného úradu rozhoduje starosta, proti rozhodnutiu ministerstva rozhoduje minister). O odvolaní môže rozhodnúť aj povinná osoba, a to len vtedy, ak by mu vyhovela v plnom rozsahu - čiže pôvodné rozhodnutie zruší a informácie sprístupní (tzv. autoremedúra). Ak tak neurobí, do 30 dní je povinná postúpiť vec nadriadenému orgánu. Takže rozhodnutie o odvolaní bude vydané (pri zohľadnení 30 dňovej lehoty na autoremedúru) po približne 45 dňoch od podania odvolania.
Pokiaľ ide o tzv. fiktívne rozhodnutie - aj proti fiktívnemu rozhodnutie je možné podať odvolanie. Fiktívne rozhodnutie fakticky neexistuje, ale keďže nedošlo k vydaniu žiadneho rozhodnutia, zákon vytvoril umelo predstavu, že "akože" bolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Fiktívne rozhodnutie sa považuje za doručené na tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, teda 11. deň od podania žiadosti. ak nebola predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania začína plynúť deň nasledujúci po tomto dni.

Myslím si, že úrad pri vybavovaní mojej žiadosti porušil zákon. Môžem s tým niečo urobiť?
Častým porušením zákona zo strany povinnej osoby je jej nečinnosť (teda nekonanie a ignorovanie žiadosti o informácie. Ak povinná osoba v zákonom stanovenej lehote nesprístupní informácie, ani nerozhodne o ich nesprístupnení a nevydá o tom písomné rozhodnutie, poruší zákon. Nečinnosťou povinnej osoby dochádza k spáchaniu priestupku. Podľa tohto zákona priestupky na úseku poskytovania informácií prejednávajú a rozhodujú o nich obvodné úrady (konkrétne ten obvodný úrad, v ktorého obvode sa dotknutá povinná osoba nachádza). Konanie o priestupku sa začína na návrh. Návrh podáva postihnutá osoba (teda žiadateľ o informácie, ktorého právo bola porušené) na príslušný obvodný úrad do 3 mesiacov, od kedy sa o spáchaní priestupku (porušení zákona) dozvedel. Z návrhu musí byť zrejmé, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom bol priestupok (porušenie zákona) spáchaný.

Zdroj: Príručka OU - zákon č. 211/2000 Z.z.

Last modified onnedeľa, 05 jún 2016 13:32

Leave a comment

Make sure you enter all the required information, indicated by an asterisk (*). HTML code is not allowed.

Banner 468 x 60 px

Prešov