Podmienky pre vznik korupčného konania

Vznik korupcie

Podmienky pre vznik korupčného konania možno rozdeliť do dvoch základných okruhov:
1. veľká hospodárska korupcia – najmä korupčné konanie v súvislosti s privatizáciou a reštrukturalizáciou veľkých priemyselných spoločností v jednotlivých regiónoch, v miestach sústredenia veľkého zahraničného kapitálu a v miestach, kde dochádza k rozhodovaniu o prideľovaní štátnych zákaziek alebo štátnych dotácií a subvencií, t. j. u inštitúcií s touto rozhodovacou právomocou,

2. drobná každodenná korupcia (protekcionárstvo a úplatkárstvo) súvisiaca s výkonom štátnej správy a samosprávy na úrovni miest, obcí, okresov, krajov i celoštátnych orgánov a ďalších úradov a inštitúcií spojených s rozhodovaním a výkonom moci (poplatky, dane, clá, pokuty, posudky, rozhodnutia, vyjadrenia a pod.), v oblasti obchodu a služieb (zabezpečenie nadštandartných služieb) a zvláštna samostatná oblasť – zdravotníctvo.

Všeobecne môžeme korupciu definovať ako zneužitie verejnej moci na súkromný prospech. Korupcia je podľa výskumov uskutočnených na Slovensku najviac vnímaná v oblasti zdravotníctva, súdnictva, školstva, polície a v štátnych orgánoch. Korupcia je okrem iného podporovaná zjavnou tendenciou slovenských občanov poskytovať úplatky aj vtedy, keď ich o to nikto nepožiada. Na vládnej úrovni bolo v minulosti v tejto oblasti prijatých niekoľko protikorupčných programov. V nadväznosti na snahu a potrebu riešenia problému korupcie bol 31. októbra 2003 v New Yorku prijatý Dohovor Organizácie spojených národov proti korupcii, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku dňa 1. júla 2006. Uvedený dohovor je zverejnený v Zbierke zákonov SR pod oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 434/2006 Z. z. (ďalej len „Dohovor“).

Základnými cieľmi Dohovoru sú:
• presadzovanie a posilňovanie opatrenia na účinnejšie a efektívnejšie predchádzanie a boj proti korupcii,
• presadzovanie, napomáhanie a podporovanie medzinárodnej spolupráce a technickej pomoci pri predchádzaní a boji proti korupcii, ako aj pri vracaní majetku,
• presadzovanie integrity, zodpovednosti a riadne spravovanie verejných vecí a verejného majetku.

Verejným činiteľom je v zmysle tohto Dohovoru každý:
• kto vykoná zákonodarnú, výkonnú, správnu alebo sudcovskú funkciu,
• kto vykonáva verejnú funkciu vrátane funkcie vo verejnej inštitúcii alebo verejnom podniku alebo poskytuje verejnú službu,
• koho za verejného činiteľa označuje vnútroštátny právny poriadok štátu.

Preventívne opatrenia

Každý štát, resp. zmluvná strana tohto Dohovoru je v súlade so základnými princípmi a zásadami tohto dokumentu povinná:
• prijať, uplatňovať a viesť účinnú a koordinovanú protikorupčnú politiku,
• usilovať sa prijímať a presadzovať účinné postupy s cieľom predchádzať korupcii,
• pravidelne vyhodnocovať príslušné právne nástroje a administratívne opatrenia,
• spolupracovať medzi sebou navzájom, pričom súčasťou tejto spolupráce môže byť účasť na medzinárodných programoch a projektoch zameraných na predchádzanie korupcie,
• náležitým spôsobom zabezpečiť existenciu orgánu alebo orgánov na predchádzanie korupcie,
• informovať verejnosť o prijatých opatreniach a pod.

Trestnosť a uplatňovanie práva

Podobne ako naša právna úprava, aj právna úprava korupcie podľa Dohovoru je vnútorne členená, a to:
1. úplatkárstvo verejných činiteľov:
a) domácich
b) zahraničných
2. sprenevera, zneužitie alebo iné nezákonné použitie majetku verejným činiteľom
3. zneužitie funkcie
4. neoprávnené obohatenie
5. úplatkárstvo a sprenevera v súkromnom sektore
6. legalizácia príjmov z trestnej činnosti

Pri spáchaní trestnej činnosti súvisiacej s korupciou je možné zhabať:
a) príjmy z trestnej činnosti pochádzajúce zo spáchania trestných činov podľa tohto Dohovoru alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá takým príjmom,
b) majetok, vybavenie alebo iné prostriedky použité alebo určené na použitie pri trestných činoch podľa tohto Dohovoru.

Právomoc zmluvných strán

Každá zmluvná strana je povinná prijať potrebné legislatívne a iné opatrenia na založenie svojej právomoci v prípade trestných činov podľa tohto Dohovoru, ak:
a) je trestný čin spáchaný na území tohto štátu alebo
b) je trestný čin spáchaný na palube lode plávajúcej pod vlajkou tohto štátu alebo na palube lietadla, ktoré je v čase spáchania trestného činu registrované podľa právneho poriadku tohto štátu.

Zmluvná strana môže založiť svoju právomoc na konanie o ktoromkoľvek takom trestnom čine, ak:
a) trestný čin je spáchaný proti občanovi tohto štátu alebo
b) trestný čin je spáchaný občanom tohto štátu alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má svoj obvyklý pobyt na jeho území,
c) trestný čin je jedným z trestných činov uvedených v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. b) (ii) tohto Dohovoru a je spáchaný mimo jeho územia na účely spáchania trestného činu ustanoveného v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. a) (i) alebo (ii), alebo písm. b) (i) tohto Dohovoru na jeho území, alebo
d) trestný čin je spáchaný proti tomuto štátu.

Medzinárodná spolupráca

Zmluvné strany sa dohodli, že v trestných veciach v súlade s ustanoveniami Dohovoru budú spolupracovať a posúdia vzájomnú pomoc pri vyšetrovaní a v konaní v občianskoprávnych a právnych veciach, ktoré súvisia s korupciou. Ak sa osoba, ktorej vydanie sa požaduje, nachádza na území dožiadaného štátu, je extradíciu umožniť len za podmienky, že trestný čin, pre ktorý sa požaduje vydanie, je trestným činom podľa vnútroštátneho právneho poriadku dožadujúceho aj dožiadaného štátu. Zmluvné strany sa ďalej zaviazali, že sa v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom budú snažiť urýchliť vydávacie konanie a zjednodušiť s ním spojené požiadavky na predloženie dôkazov.

Vzájomná právna pomoc

Vzájomná právna pomoc sa poskytne v najväčšom možnom rozsahu podľa príslušných zákonov, zmlúv, dohôd a dojednaní dožiadaného štátu v oblasti vyšetrovania, stíhania a súdneho konania. Vzájomná právna pomoc sa poskytuje na tieto účely:
a) získavanie dôkazov alebo zabezpečenie vyjadrení osôb,
b) doručovanie súdnych rozhodnutí,
c) vykonávanie prehliadok, zaistenia a zmrazenia,
d) ohliadka objektov a miest,
e) poskytovanie informácií, dôkazných predmetov a znaleckých posudkov,
f) poskytovanie originálov alebo overených kópií príslušných písomností a záznamov vrátane vládnych, bankových, finančných, firemných alebo obchodných záznamov,
g) identifikácia a odhalenie príjmov z trestnej činnosti, majetku, prostriedkov a iných predmetov na účely dokazovania,
h) uľahčenie dobrovoľnej účasti osôb na území dožadujúceho štátu,
i) akýkoľvek iný druh pomoci, ktorá nie je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi dožiadaného štátu,
j) identifikácia, zmrazenie a odhalenie príjmov z trestnej činnosti,
k) vrátenie majetku.

Žiadosť o vzájomnú právnu pomoc obsahuje:
a) označenie orgánu, ktorý žiadosť podáva,
b) predmet a povahu vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, ako aj názov a funkcie orgánu, ktorý také vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie uskutočňuje,
c) zhrnutie podstatných skutočností okrem prípadov týkajúcich sa žiadostí o doručenie súdnych písomností,
d) opis požadovanej právnej pomoci,
e) identifikačné údaje, miesto pobytu a občianstvo každej dotknutej osoby a
f) účel, na ktorý sa dôkazy, informácie alebo úkony požadujú.

Korupcia je trestným činom.

Trestný zákon (ďalej len „TZ“) účinný od 1. 1. 2006 v ôsmej hlave – Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných, tretí oddiel tejto hlavy s názvom „Korupcia“ obsahuje všetky trestné činy, ktoré nesú znaky korupcie. Takými trestnými činmi sú:

A. Prijímanie úplatku

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin  závažnejším spôsobom konania. Zákon pod pojmom závažnejší spôsob konania rozumie napríklad páchanie trestného činu so zbraňou, po dlhší čas, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, organizovanou skupinou a pod. 

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin vo veľkom rozsahu. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 8 000 Sk (4 000 000 Sk).

Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Sadzba trestu odňatia slobody sa zvyšuje, ak tento čin spácha verejný činiteľ alebo ak ho osoba spácha vo veľkom rozsahu.

Kto ako zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda pri realizácii medzinárodného obchodu, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov.

Kto ako člen zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo zástupca, či zamestnanec medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo orgánu, s ktorým je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu, alebo ako osoba v obdobnej funkcii priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom svojej funkcie, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov.

B. Podplácanie

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok alebo ho sľúbi inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

C. Nepriama korupcia

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci uvedených osôb alebo za to, že tak už urobil, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému poskytne alebo sľúbi úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osôb alebo za to, že tak už urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

D. Neoznámenie trestného činu

Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal niektorý z trestných činov korupcie a taký trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Akýkoľvek prejav korupcie je na Slovensku trestným činom. Trestné stíhanie majú v rukách výlučne štátne orgány. Preto nemôžu občania podávať priamo na páchateľov obžalobu, ale môžu polícii a prokuratúre oznamovať svoje podozrenia.

Urobiť tak môžu ústne na ktoromkoľvek útvare polície alebo na prokuratúre, či písomne. Pri ústnom oznámení musí príslušný pracovník spísať zápisnicu. Písomné oznámenie nemá presne určenú formu. Stačí pravdivo a čo najpresnejšie opísať skutok vrátane označenia páchateľa – ak je oznamovateľovi známy – a ďalších svedkov. Najvhodnejšie je pritom nikoho priamo z trestného činu neobviniť, ale len uviesť všetky rozhodujúce okolnosti (vrátane mien a prípadne funkcií), o ktorých sa dozvedel. Pri písomnom oznámení je možné použiť označenie „Podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa“, prípadne formuláciu „... na základe uvedeného by mali orgány činné v trestnom konaní preveriť, či nedošlo k spáchaniu trestného činu“.

Oznamovateľ trestného činu by mal v podaní uviesť aj svoje identifikačné údaje pre prípad, že by ho chceli vyšetrujúce orgány ešte vypočuť. Ak však má obavy, že by bol oznámením jeho totožnosti ohrozený jeho život alebo zdravie, nemusia sa jeho údaje v spise uvádzať. O tom, či sú tieto obavy opodstatnené, rozhodne prokurátor. Ak z oznámenia vyplývajú aj nejaké konkrétne poznatky, je polícia povinná vybavovať aj anonymné podania.

Časť oznamovateľov má obavy z prípadných právnych následkov, ak sa podozrivému nepodarí preukázať vinu. Ak si oznamovateľ preukázateľne vymýšľal a klamal, môže skutočne na súde skončiť on. Aj krivé obvinenie je totiž trestné. Ak boli uvedené iba pravdivé skutočnosti, nemá sa oznamovateľ čoho báť. Naopak, riziko hrozí tomu, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu a neoznámil to orgánom činným v trestnom konaní.

Slovenská republika je vo svete hodnotená ako krajina s vysokou mierou korupcie a páchania závažných hospodárskych trestných činov. Situácia na Slovensku potvrdzuje všeobecne platný záver, že veľká hospodárska korupcia vytvára podmienky pre drobnú každodennú korupciu a navzájom sa ovplyvňujú, takže fungujú ako spojené nádoby.

Korupcia je priame alebo nepriame žiadanie, ponúkanie, poskytovanie alebo prijímanie úplatku alebo inej nenáležitej výhody, alebo ich prísľubu s cieľom, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Trestný zákon vymenúva všetky trestné činy so znakmi korupcie a stanovuje pre ne v závislosti od závažnosti prípadu aj veľmi vysoké trestné sadzby:
– za prijímanie úplatku môže súd uložiť trest odňatia slobody až do výšky 15 rokov,
– za podplácanie môže súd uložiť trest odňatia slobody až do výšky 12 rokov,
– za nepriamu korupciu môže súd uložiť trest odňatia slobody až do výšky 3 rokov.

Dôležité je vedieť, že trestnoprávnu zodpovednosť má aj ten, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie o spáchaní niektorého z trestných činov korupcie a neoznámi to orgánom činným v trestnom konaní (polícia, prokuratúra, vyšetrovatelia). V súčasnosti je totiž trestné aj neoznámenie trestného činu korupcie, ako aj jeho neprekazenie.

Naopak, pri trestných činoch nepriamej korupcie a podplácania je možné vyhnúť sa trestnosti, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Trestné stíhanie je u nás výlučne v kompetencii orgánov štátu. To znamená, že občania nemôžu na páchateľov trestných činov podať sami a priamo obžalobu. Môžu však orgánom polície a prokuratúry oznamovať svoje podozrenia. Možno tak urobiť ústne alebo písomne. Ak je podnet na začatie trestného stíhania podaný ústne, poverený pracovník o ňom spíše zápisnicu. Pre písomné oznámenie sa nevyžaduje žiadna osobitná forma, stačí pravdivo a čo najpresnejšie opísať okolnosti skutku (vrátane označenia páchateľa, ak je oznamovateľovi známy a prípadných ďalších svedkov). K podaniu tiež môžu občania pripojiť rôzne listinné dôkazy (ich fotokópie), audio alebo videokazety s nahrávkami a pod. Takéto podanie možno nazvať „Podnet na začatie trestného konania“ alebo „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“.

Zdroj : Mgr. Zdenka-Pravdová